Stavajte jagere bo už je čas, už čuty v bučini jeleňa hlas. Jeleňa hlas, micnyj jak zvon, ber pušku jagerik, staň a vyjd von. Ide jager tiško po chidnyku A v serdci ma tužbu preveliku. By mu patron Hubert tak dav, by toho jeleňa hneska dostav. Jak vyšli nad lisom peršy zory, Ta i vyšov jeleň na kraj hory. Na kraj hory, na kraj vuky Až jagerikovi stuhli ruky. Ťažko byvo z pleča pušku zňaty, Ci tej krasy Božej život vžaty? Nema vera silu totu, Žeby vin vžav žyvot neviňaťu. Ide jager z lisa bez starosty, serdečko mu bije od radosty. Že mu takej moci Boh dav, že tomu bidľaťu žyťa nevžav.