Ledova vodička dovy jarkom teče, jak to chudobnomu ša tot život vleče. Oj vleče ša vleče, i mojej mamočki, bo hovod i bida u našej chyžočki. Ne ľehko to Bože, v tej chudobi žity, suchyj chlibok jisty, čistu vodu pity. Veľo raz ni na chlib grajcary nebyli, hovodny i bosy, doma sme chodili. Ňaňkovy ručeňky tverdy od sokyry, v liši šahovinu pres deň hotovili. Do cmy potym kosu na vuki ťahali, by my dity joho chlib častiše mali. I mamočka naša tak privyrabjali, že bohačom v seli vašiska rajbali. Paľci skrvaveny z morozu praskali, jak na jarku v zimi vachy povokali. Chudobo, chudobo keby ťa nebyvo, ne jednej rodini, lipše by ša živo. Keby to mav chliba každyj do sytosti, byvo by na šviti veci vesevosti.