Dav ša mi Pan Boh dňa dožity, že hneska buduť ňa čepity. Začepjat mene za nevistočku a ja zochabju ňaňka – mamočku Bo ja už vera ne ditina, do hneska byva jem mamina. Od hneska budu muža svojoho ta za nim pidu do domu joho. Mamko – ňaňičku vam vďaku dam, zo svojej ľubvi rozdam i vam. Ja svoju ľubov chcu rozdility, medži vas, muža i svoji dity. Za vaši ručky mozoľnaty, za vaši noči nedospaty, Za toto šitko ja vam ďakuju, od Boha zdravja vam vyprošuju Ťažko mi mamko od vas ity, hnizdečko naše opustity. Ale ja mamko zostavam s vami ked ne pri stoli, cholem s dumkami.