Šikovnyj ja poľovničok, na pľeču mam pušku. Nič predo mnom nema unik, što vozmu na mušku. Večur vyjdu na čistinku, taj šadu na pňačka. /:A znam, že domu ponesu, srnca ci zajačka:/ Zapalim sobi pipočku, i otvorju fľašku, bo choc jem mav deň ščestlivyj, budu mav nič ťažku. Fľašočku jem mav neveľku – piv litra bidnoho, /:i totu jem lem zborgovav, v kačmara našoho:/ Neznam što ša mi to stavo, ci jem byv v porobi, oper jem ša kus o bučka, taj zdrimnuv jem sobi. Zimnyj vitričok poduvav, zbudiv ňa zo spaňa, /:a tu nedaľeko krjakoch, začuv jem praskaňa:/ Jak jem našov pušku v travi, do krjakoch ranu dav, a ked jem ku sobi prišov, dobri žem neskonav. Od tej micnej slivovici, ruku jem mav pevnu, /:ta zastryliv jem korovu, dobri že družstevnu:/ Pre zastrylenu korovu, nebude bars veda, bo zo mnom vjedno poľuje i z družstva predseda. Istože ša z nim dojidnam, kupju mu pivdeci, /:šak to na našym jeerde korovoch jest veci:/