Zaprihajte chvopci koni, bo treba oraty, treba ša nam vera gazdom do poľa vybraty, /:šnich už zyšov, zemľa vyschva, ftašky ša vertajut, nad poľom kde chlib ša zrodiv, prekrasno špivajut:/ Zašpivaj mi ftašku mavyj šumnu špivanočku, ja vyzeram spoza vercha svoju frajiročku, /:jak mi pride i s fryštikom frajirka Hanička, ta ona mi popohaňať sivaka konička:/ Neprinese tobi fryštik tvoja ľuba Haňka, bo ju z domu nepustiva jej preľuba mamka, /:tak ju biva aji kľava, chorist vinšovava, i z obruska zhotovenyj fryštik vysypava:/ Teraz ležyt uboľena u temnej komori a jej mamka ta i ňaňko čekajut na dvori, /: kapura pozamykana, z dritom dritovana, by ša prez ňu nedostava Haňka ľubovana:/ Pan Boh mušit potrestaty čvoveka takoho, što ditini zrobit ranu do serdca samoho, /:ked ditini v ľubvi branit sama ľuba mama, naj za svoji veľky hrichy v pekli zhorit sama:/