Tam pid Tatrami, tam je švit, tam sama zeleň, samyj kvit. Tam pid Tatrami tam je krasota, čiry jaročky, s kvitkoch pachota. Tam žijut ľude v svornosti, v pokori, v ľubvi, v radosti. Tam nejest zvada, tam nejest žaľu, ni ľudskej ľubvi nit konca kraju. Nit v šviti misca krajšoho, jak kovo Plesa Štrbskoho. Na vodi vidno svonka jasotu, nikde nenajdeš vekšu krasotu. Prekrasny hory – doliny, to pycha našoj krajiny. Nit to lipšoho misca oddychu, jak posmotrity na totu pychu.